Mária Terézia
(doba vlády 1740 – 1780) korunovaná v Bratislave 25. júna 1741
Mária terézia sa narodila ako najstaršia dcéra Karola III. a princeznej Alžbety Kristíny. Jej korunovácia za uhorskú kráľovnú sa konala 25.júna 1741. Ešte pred korunováciou sa jej narodili 3 dcéry a štvrté dieťa, syn Jozef, budúci nasledovník trónu. Mala 16 detí. Popis korunovácie Márie Terézie sa zachoval vo všetkých detailoch. Potvrdzuje, že jej korunovácia bola pompézna. Korunovali ju, ako poslednú ženu podľa kráľovského ceremoniálu- so žezlom, jablkom, mečom a svätoštefanskou korunou, ktorú jej položili na hlavu, ako kráľovi. Na jej ceste do korunovačného mesta ju sprevádzal manžel František Štefan Lotrinský. Po príchode ju vítalo zvonenie zvonov a výstrely z diel.
Mladá panovníčka zdedila krajinu v žalostnom stave. Vek ministrov sa blížil k osemdesiatke, protekcia a korupcia prekvitali, chýbali podnikatelia, pretrvávali ešte stredoveké tradície, panovala hospodárska zaostalosť, nevzdelanosť a veľká bieda. Panovníčka sa pustila do reforiem. Začala reorganizovať armádu, zaviedla všeobecné používanie uniforiem, starala sa o pravidelnú stravu a žold, udeľovanie dovoleniek, zriadila vojenskú akadémiu, kadetku a polytechniku. V čase mieru vyžadovala, aby sa armáda zúčastňovala na verejných prácach. Podnetom na hospodárske reformy bolo výrazne ekonomické zaostávanie za vyspelými západoeurópskymi krajinami. Roku 1784 bol spracovaný súpis pozemkovej držby, tzv. tereziánsky kataster, podľa ktorého sa stanovili dane. Dala raziť kvalitné strieborné mince a roku 1762 sa začali vydávať prvé papierové peniaze v strednej Európe. Podporovala výstavbu manufaktúr a ciest, čím posilnila obchod. V priebehu ôsmich rokov vyrovnala štátny dlh a dosiahla dokonca prebytok štátneho rozpočtu. Ešte v 18. storočí sa súdili a upaľovali čarodejnice a pri vypočúvaní sa používali rôzne formy mučenia ako za stredoveku. Preto sa Mária Terézia rozhodla zreformovať aj súdnictvo a roku 1768 vydala nový trestný poriadok – Constitutio Criminalis Theresiana. Problémy v zdravotníctve riešila kráľovským mandátom Generale normativum de re sanitatis z roku 1770. Kvôli nedostatku lekárov zriaďovala lekárske fakulty a podporovala zdravotnú osvetu.
Ďalším významným podielom na skvalitňovaní životnej úrovne bolo nariadenie o povinnej školskej dochádzke. Na vysokých školách sa zaviedli mnohé moderné prírodovedné a spoločenskovedné poznatky. Pri presadzovaní reforiem bola v neustálom konflikte hlavne s uhorskou šľachtou. Uvedomovala si, že jej vďačí za udržanie trónu, ale keď uhorský snem v roku 1764 odmietol rokovať o reformách, rozpustila ho a až do konca života ho nezvolala. Vládla pomocou kráľovských dekrétov. Na presadenie týchto reforiem by nestačila len pevná vôľa, ale bola potrebná dobrá znalosť pomerov, rozhľadenosť a rozvážnosť postavená na solídnom vzdelaní. A toho sa jej dostalo už v mladosti. Získala všeobecné vzdelanie, plynule ovládala päť jazykov a popritom nevynechávala ani predmety, ktoré patrili k bežnému vzdelaniu dievčat. Šťastným krokom v jej živote bolo uzavretie manželstva s Františkom Štefanom Lotrinským, s ktorým mali až šestnásť detí. Hoci roku 1745 bol zvolený za cisára, uvedomoval si, že nemá veľké diplomatické, vojenské a štátnické nadanie, preto správu krajiny ponechal úplne v rukách Márie Terézie. Zato však bol nesmierne úspešný v ekonomike a podnikaní. Jeho osobné príjmy ďaleko prevyšovali príjmy štátnej pokladnice. Keď roku 1765 predčasne zomrel, Mária Terézia už nikdy neodložila čierny vdovský odev. Vládla ešte pätnásť rokov spolu so svojím synom Jozefom II. Za štyridsať rokov panovania si získala veľkú úctu a uznanie aj u svojich nepriateľov. Nemecký kancelár Bismarck ju označil za najväčšieho štátnika rakúskej panovníckej dynastie.